Gulliver v krajine koní - Rozprávky na čítanie - Najlepsie.eu

Gulliver v krajine koní

Najlepšie citáty, rozprávky, vtipy, sms priania, optické ilúzie, oznamká.

Fit-Life.sk - Športová výživa

Po návrate z Japonska strávil Gulliver so ženou a s deťmi asi päť mesiacov. Avšak cestovateľská vášeň ho neopustila. Keď mu navrhli, aby sa stal kapitánom na dobrej kupeckej lodi, jednoducho nedokázal odmietnuť.

Čoskoro však Gulliver horko oľutoval, že sa podujal na túto cestu. Ukázalo sa, že najatí námorníci sú piráti, ktorí mali v úmysle zmocniť sa jeho lode. Jeho samotného sa rozhodli vysadiť na najbližšom ostrove. Vysadili ho na plytčine a poradili mu, aby sa poponáhľal k brehu, pokým sa nezačne príliv.

Gulliver sa dostal k brehu, sadol si na kopec, aby si oddýchol a porozmýšľal, čo bude ďalej robiť. Nemal žiadne jedlo. Piráti mu nič nenechali. Ostala mu len krátka dýka.

Keď si Gulliver trochu oddýchol, vybral sa do vnútrozemia. Bol rozhodnutý, že sa vzdá prvým divochom, ktorých stretne po ceste, a svoj život vykúpi niekoľkými náramkami, sklíčkami a ďalšími drobnosťami, ktoré si vždy berú námorníci na cesty do neznámych krajín. Niekoľko takých drobností mal pri sebe.

Pred Gulliverom sa rozprestierala rovina s rozľahlými lúkami a poľami. Rástol na nich ovos.

Veľmi opatrne postupoval vpred. Obával sa, že ho môže nečakane zasiahnuť šíp domorodcov.

Po chvíli sa dostal na cestu a spozoroval na nej ľudské, kravské a konské stopy. A zrazu zbadal aj čudné bytosti. Ich podivuhodný výzor ho znepokojil. Prikrčil sa za kríkom, aby si ich mohol lepšie poprezerať. Hlavu a hruď mali husto zarastené. Pohybovali sa na štyroch labách, ale vedeli chodiť aj na dvoch ako ľudia. Chvosty nemali, ale dokázali šikovne ako veverička vyliezť aj na tie najvyššie stromy. Nepostávali, ustavične poskakovali a behali. Pohybovali sa obdivuhodne obratne. Gulliver takéto bytosti ešte nikdy nevidel. Na prvý pohľad vyzerali odpudzujúco. Vyšiel zo svojej skrýše za kríkom a chcel ujsť.

Ale nestihol urobiť ani pár krokov a uvidel pred sebou jedného z tých tvorov. A blížil sa rovno k nemu. Zrazu sa tvor zastavil, vystrúhal hroznú grimasu a uprene sa zadíval na Gullivera. Potom podišiel bližšie, zdvihol prednú labu a pristúpil celkom blízko. Toho to prekvapilo, preto prudko odskočil. Vytasil svoju dýku a plochou stranou udrel po labe, ktorá sa po ňom načahovala. Tvor pocítil bolesť a s prenikavým piskotom sa dal na útek. Na ten krik pribehlo z vedľajšieho poľa celé stádo takých tvorov. Hrozne kvílili a robili príšerné grimasy.

Gullivera obstúpila celá tlupa. Priskočil k stromu, pritisol sa chrbtom ku kmeňu a začal mávať rukou, nepúšťajúc ich do svojej blízkosti. Ale zrazu si všimol, že medzi nepriateľmi sa strhla panika. Koľko im len sily stačili, trielili preč.

Gulliver sa obzrel. Nikoho na ceste nevidel. Počkal chvíľu a chcel pokračovať v ceste. Kráčajúc premýšľal, čo tak vyplašilo neznáme tvory. Pozrel sa vľavo a uvidel na poli pomaly si vykračujúceho koňa. Keď sa priblížil ku Gulliverovi, trochu sa zachvel. Prekvapene si Gullivera premeral a potom ho niekoľkokrát obišiel. Gulliver chcel ísť ďalej, ale kôň sa mu postavil do cesty a stále ho uprene pozoroval.

Po chvíli sa Gulliver osmelil a chcel koňa pohladkať po šiji. Kôň nechcel, aby ho niekto hladkal. Potriasol hlavou, zdvihol prednú nohu a ľahučko odtisol Gulliverovu ruku. Vzápätí k nim pristúpil ďalší kôň. Kone zdvihli predné kopytá.

  • Pozdravili sa, – pomyslel si Gulliver.

Potom sa oba kone začali spolu prechádzať. Pár krokov dopredu, pár krokov dozadu. Postupne sa stupňovalo ich erdžanie a trochu pripomínalo rozhovor. Gullivera pritom nespúšťali z očí.

Gulliver teda vykročil. Chcel pokračovať v ceste, aby sa do večera dostal k nejakému obydliu.

Keď prvý, grošovaný kôň uvidel, že Gulliver odchádza, zaerdžal tak mocne, že sa Gulliver hneď vrátil naspäť. Kone si prezerali jeho ruky, topánky a pančuchy. Čo videli, ich veľmi prekvapilo. Dávali to najavo erdžaním a gestami. Aj Gullivera kone prekvapili.

  • Sú múdre, dôsledné a taktizujú, – pomyslel si.
  • Nebudú ony zázračné?

Gulliver sa neznámym teda prihovoril. Pokým hovoril, kone ho veľmi pozorne počúvali. Potom sa rozostúpili a grošovaný kôň Gulliverovi naznačil, aby išiel napred. Neostávalo mu nič iné, len sa podriadiť.

Prešli asi tri míle a prišli k dlhej ohrade, ktorá bola postavená z brvien zarazených do zeme.

Kôň naznačil Gulliverovi, že má vojsť dnu, do otvorených vrát, ako prvý.

Keď prešiel cez vráta, ocitol sa v priestrannom obydlí s drevenou dlážkou.

V prvej izbe bolo niekoľko koní, ktoré boli zaujaté konskými prácami. Keď vošli do druhej miestnosti, grošovaný kôň naznačil Gulliverovi, že má počkať a odišiel do tretej miestnosti. Gulliver ostal sám.

  • Akí múdri ľudia obývajú túto krajinu, pomyslel si Gulliver.

Ak majú takéto vycvičené kone, tak oni sami naisto prevyšujú svojou múdrosťou všetky ostatné národy na svete. Kôň zaerdžal a Gulliver zbystril pozornosť, dúfajúc, že začuje ľudský hlas. Ale počul zase len erdžanie, ale oveľa nežnejšie. A vtedy ho napadlo, že nielen v tomto dome, ale v celej tejto krajine budú pánmi nie ľudia, ale kone.

V tretej izbe s veľkým oknom uvidel Gulliver krásnu kobylu s dvoma žriebätkami. Sedeli na dôkladne vyčistenej podlahe. Kobyla sa zdvihla a pozrela sa na Gullivera. Potom sa obrátila ku grošovanému koňovi. Gulliver počul, že v ich rozhovore sa často opakuje slovo jahu. Ale nevedel, čo to slovo znamená.

Grošovaný kôň kývol hlavou. Vyšli na zadný dvor. Tam v kôlni uvidel Gulliver tri z tých odpudzujúcich bytostí, ktoré stretol na začiatku. Hrubými povrazmi boli za krk priviazané k brvnu.

  • Jahu! – povedal o nich domáci pán, grošovaný kôň, a prikázal svojmu sluhovi, hnedému oslovi, aby najsilnejšieho z tých tvorov odviazal a vyviedol na dvor. Postavili ho vedľa Gullivera a pán so sluhom vykonali dôkladnú prehliadku oboch.

Gulliver ostal veľmi prekvapený a zmocnila sa ho hrôza, keď si uvedomil, že sa na toho tvora podobá. Tvor mal síce plochú a širokú tvár, sploštený nos a na predných labách dlhé nechty. Ale vo všetkom ostatnom sa Gulliver od neho odlišoval len oblečením.

  • Bože môj! Tak ja som teda pre nich tiež jahu?! – hlesol Gulliver tíško pre seba. Úplne zmätený sklonil od hanby hlavu.

Potom ho grošovaný kôň zaviedol do domu. Kobyla mu podala šálku mlieka. Gulliver ju vypil do dna a cítil sa oveľa lepšie.

Okolo poludnia prišiel k domu voz, ktorý dotlačili štyria jahuovia. Z voza vystúpil starý kôň – zjavne významná osoba. Prišiel na obed ku grošovanému koňovi. Domáci pán hosťa privítal veľmi milo. Zaviedol ho do svojej súkromnej izby, kde sa podával obed.

Boli tu aj žriebätká, ktoré sa správali veľmi nenápadne. Po obede pán domu, grošovaný kôň, rozkázal, aby priviedli Gullivera k nemu a začal sa s hosťom o ňom rozprávať. Pokukujúc po Gulliverovi, často používali slovo jahu. Gulliverovi to bolo nepríjemné, necítil sa vo svojej koži.

Potom ho požiadali, aby predniesol slová, ktoré sa počas pobytu v ich krajine naučil. Svojimi jazykovými znalosťami príjemne prekvapil oba kone.

A tak sa Gulliver ocitol v krajine Hvajninimov, čiže v Krajine koní. Veľmi sa mu páčili múdri a ušľachtilí Hvajninimovia. Rozhodol sa, že sa poriadne naučí ich jazyk. Všetci v dome mu pri tom usilovne pomáhali. Domáci pán bol taký zvedavý a netrpezlivý, čo Gulliver dokáže, že sám venoval veľa času jeho vyučovaniu. Bol presvedčený, že Gulliver je jahu. Ale jeho chápavosť, zdvorilosť a upravený výzor prekvapovali koňa, pretože takéto vlastnosti jahuovia skutočne nemali.

O dva mesiace rozumel Gulliver jazyku Hvajninimov a o tri mesiace plynulo hovoril.

Zakrátko sa po okolí rozniesol chýr, že tu žije podivuhodný jahu. Mnohé významné kone a kobyly prichádzali k domácemu pánovi, aby videli Gullivera a mohli sa s ním porozprávať. Gulliver strávil u Hvajninimov tri roky. Ani v jednej z krajín, ktoré doteraz precestoval, sa necítil tak dobre a príjemne.

Rozprávka je z knihy Gulliverove cesty 3. časť – Gulliver na lietajúcom ostrove,Slovart-Print

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najlepší z najlepších!