Rexíkove Vianoce online rozprávka na čítanie

Rexíkove Vianoce

Najlepšie citáty, rozprávky, vtipy, sms priania, optické ilúzie, oznamká.

Fit-Life.sk - Športová výživa

Posledný deň pred zimnými prázdninami prišiel Rexík zo školy akýsi smutný. Pozdrav mame len tak precedil pomedzi zuby a ani nechcel ochutnať čerstvo napečené medovníky. „Čo sa stalo, Rexík? Vari sa netešíš, že už máš voľno?“ spýtala sa pani Rexíková. „Aaale hej,“ odvrkol syn nejako nevrlo. Keď dračica chcela zistiť, čo jej malému miláčikovi vlastne je, stálo ju to dve hodiny vypytovania a jedno kakao.

„To Ohňodrak,“ priznal dráčik nakoniec, „jeden spolužiak. Povedal, že Dedo Mráz nie je a že vianočné darčeky kupujú rodičia.“ „Snáď len nebudeš veriť rečiam nejakého malého hlúpeho dráčaťa,“ dohovárala mu mamina. „Ale Ohňodrak nie je hlúpy! Má najlepšie známky z celej triedy!“

„Ja hovorím, že tára! Veríš viac nejakému Ohňodrakovi alebo vlastnej mame?“ Rexík musel priznať, že asi skôr mame. Aspoň doteraz mala vždy pravdu ona. Napríklad, keď si nechcel dať čiapku a ona mu povedala, že prechladne a on naozaj prechladol. „A okrem toho, listy s vianočnými želaniami posielaš rovno Dedovi Mrázovi. Ja ani ocko nemáme odkiaľ vedieť, čo chceš.“ Vysvetlenie dráčika trošku uchlácholilo, ale stále mal isté pochybnosti.

Do večera však začalo husto snežiť. To ho presvedčilo takmer úplne. V ten rok totiž v liste Dedovi Mrázovi napísal, že by bol rád, keby konečne napadol sneh. A ešte si prijal sánky a novú videohru. Prvé želanie sa mu splnilo a určite sa splnia ostatné. Len keby tak ešte nejako mohol dokázať Ohňodrakovi, že sa mýli. Rexík vymyslel tajný plán. Na Štedrý deň po večeri poslušne pomohol mame s riadom, pozrel si rozprávku a išiel spať. Ale to len naoko. V skutočnosti v tmavej izbe striehol, kedy sa už uložia aj rodičia a dedkovci, ktorí ako zvyčajne trávili Vianoce u nich. Keď jaskyňa konečne stíchla, potichu sa vykradol z detskej. V kuchyni si vzal pár koláčikov, aby nevyhladol, a mamin mobil s fotoaparátom.

Takto vyzbrojený sa vybral do obývačky, aby pod stromčekom striehol na Deda Mráza. Vám sa to môže zdať čudné, no u Rexíkovcov bolo normálne, že si rozbaľovali darčeky až na druhý deň ráno, pretože bývali hlboko v lese a Dedovi Mrázovi trvalo, kým sa k nim konečne dostal. Aspoň tak to Rexíkovi vysvetľovali rodičia. Usadil sa teda do kresla rovno oproti stromčeku, aby mu nič neušlo. V izbe bolo teplučko, pretože pred večerou otec drak zakúril do kachlí. A tak, čím dlhšie tam malý dráčik sedel, tým viac mu klipkali oči. Raz dokonca zadriemal a keď sa náhle zobudil, v prvej chvíli si myslel, že to celé zmeškal.

Pod stromčekom však ešte neboli žiadne darčeky, a to ho upokojilo. Asi tak okolo jednej sa tichulinko otvorili dvere. Rexík v kresle sa napäto vystrel a pripravil si telefón. Do izby vošla nízka guľatá postava. Ťahala za sebou akési vrece. Zastala až pod stromčekom a začala vykladať. Dráčikovi v tme oči priam svietili od radosti, lebo to nebol nik iný ako samotný Dedo Mráz. Predsa len mal pravdu on a mama a nie nejaký Ohňodrak. Rexík už-už chcel Deda Mráza odfotiť, no ten sa na pípanie tlačidiel prudko otočil.

Keď tam Rexíka tak videl, zamračil sa a pokrútil hlavou. Na chvíľku dokonca zaváhal, či obrovský balíček, čo držal v rukách, položiť pod stromček alebo naspäť do vreca. Zahanbený Rexík zamrmlal ospravedlnenie a položil telefón na stôl, ďaleko od seba. Dedo Mráz sa usmial a bez slova povykladal všetky darčeky. Potom kývol Rexíkovi, aby ho nasledoval. Vyšli spolu až pred jaskyňu. Dráčik si myslel, že mu Dedo Mráz chce niečo povedať a nechcel budiť spiacich drakov, ale ten stále neprehovoril. Len sa usmial a ukázal smerom k veľkému smreku.

Dráčik hneď videl, kde je problém. Dedo Mráz zle zaparkoval a sane aj s dvomi jeleňmi mu zapadli do záveja. A Rexík vedel, čo musí urobiť. Zhlboka sa nadýchol a vychrlil tenký plamienok. Chrlil a chrlil, až kým neroztopil toľko snehu, aby sa čarovným jeleňom podarilo vyslobodiť sane spod bielej prikrývky.

Dedo Mráz miesto poďakovania zažmurkal, nasadol do saní a pokračoval v ceste. Rexík za ním veselo kýval ešte dlho po tom, čo sane zmizli za zákrutou. Hoci Deda Mráza neodfotil, ani sa s ním nerozprával, bol celý šťastný, že ho stretol a mohol mu pomôcť. A keď mu to aj Ohňodrak neuverí, jeho chyba. Rexík bol aj tak rád, že na Deda Mráza neprestal veriť a už teraz vedel, že na ďalšie Vianoce sa bude tešiť ešte viac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najlepší z najlepších!